Autor píše reportáže z ukrajinského frontu
"Rusi sa za kurský front budú mstiť, len tak na to nezabudnú," vraví jeden z ukrajinských vojakov.
On, aj ďalší, ktorí v tomto článku vystupujú, požiadali o anonymitu pre svoje špeciálne zameranie, aj pre ochranu svojich rodín.
Zástupca plukovníka Viktor so svojou špeciálnou prieskumnou jednotkou pôsobil na kurskom fronte, ktorý Ukrajinci otvorili v auguste minulého roku, približne päť mesiacov.
Velenie ukrajinských ozbrojených síl uvalilo na operáciu informačné embargo, ktoré trvá prakticky do týchto dní.
Dostať sa k presným údajom či informácii o skutočnom tvare frontu bolo pre svet prakticky nemožné.
Ukrajinská strana dokonca za informácie, ktoré boli uverejnené "poza chrbát" hrozila odobratím novinárskej akreditácie či dokonca zákazom vstupu do krajiny. Ruská strana zas mohla za publikácie z ich územia autorov aj trestne stíhať.
Zlyhanie či taktický úspech? Rusi získavajú späť Kurskú oblasť Čítajte S miestnymi obyvateľmi vychádzali
Viktorovu jednotku do kurskej oblasti prevelili v septembri. Časť frontu prevzala v čase, keď bola línia nestabilná a pohybovala sa za deň aj celé kilometre dopredu alebo dozadu.
"Takýto pohyb frontu bol z pohľadu línie, akú poznáme napríklad z Donbasu, kde sa hýbete v desiatkach, nanajvýš v stovkách metrov, úplne iný," vysvetľuje Viktor.
V meste Sudža, ktoré sa stalo pre túto operáciu azda najznámejším, prebiehalo spočiatku všetko pomerne hladko, hoci ich viacero vecí zaskočilo.
“Raz sme počas presunu autom na líniu kontaktu museli odrazu v meste zastaviť. Oproti nám kráčali dvaja ruskí vojaci. Podotýkam, že viac ako mesiac po tom, čo sme mesto získali pod kontrolu. V rukách držali samopaly,” vraví Viktor.
“Neboli agresívni, nestrieľali. Pôsobili odovzdane. Zajali sme ich a počas výsluchu z nich vypadlo, že sa od začiatku skrývali v jednej z pivníc rodinného domu v Sudži.”
